V stredu 1. februára uplynie 90 rokov od narodenia známeho rozhlasového
moderátora a redaktora Ernesta Weidlera, nositeľa Zlatého mikrofónu
Československého rozhlasu (1989) a víťaza viacerých rozhlasových žatiev.
Ernest Weidler sa narodil 1. februára 1933 v Ružomberku. Po maturite na
gymnáziu v rodnom meste promoval v roku 1957 na Filozofickej fakulte
Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Vzápätí po skončení vysokej
školy nastúpil do Československého rozhlasu v Bratislave ako redaktor do
Redakcie pre mládež.
Rozhlasové vysielanie a Ernest Weidler boli spojené nádoby. Rozhlasové
umenie ovládal majstrovsky, doslova videl zvukom. Jeho meno je
nerozlučne späté s mládežníckou reláciou na Modrej vlne, ktorá začala
vysielať 15. septembra 1961.
Táto rozsiahla bloková mládežnícka relácia, pri moderovaní ktorej sa
striedal s Viktorom Oravcom, si čoskoro získala veľkú popularitu nielen
mladej generácie. Za pomerne krátky čas sa zaradila medzi
najobľúbenejšie, najpopulárnejšie a najpočúvanejšie rozhlasové relácie
na Slovensku. Vysielala sa takmer 30 rokov, poslednýkrát zaznela z
rozhlasového éteru 16. júna 1990.
"Vtedy sa pre mládež, ako aj pre ostatných, vysielali len také zlomky
20-minútové relácie, 30-minútové relácie, mladých to nudilo a preto sme
začali uvažovať, že treba väčšiu plochu. Nám relácia umožnila, že sme v
tých 90-minútach neboli smiešne obmedzení, nemusela tam byť len
reportáž, len príhovor alebo iný žáner, že sme v nej mohli vytvárať
akýkoľvek rozhlasový žáner," zaspomínal si pred rozhlasovým mikrofónom na vznik relácie Na modrej vlne jej spolutvorca Ernest Weidler.
Koncom 70. rokov 20. storočia sa stal taktiež iniciátorom a priekopníkom
dovtedy nepoznaného moderného rozhlasového žánru. Fíčer bola
publicistika na vyššom stupni rozhlasovej žurnalistiky, ktorá povýšila
reportáž a rozhovor na dielo s mnohými prvkami rozhlasovej umeleckej
tvorby a svojou kompozičnou výstavbou i štylistikou sa blížila k
rozhlasovej hre alebo k rozhlasovému umeleckému pásmu.
Po novembri 1989 bol Ernest Weidler pri zrode novej kontaktnej relácie
Nočné dialógy so širokým priestorom pre rozhlasových poslucháčov, ktorú
od roku 1990 aj moderoval.
Po zmene politických pomerov zastával v rokoch 1990 až 1994 post
programového námestníka ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu,
pričom vo februári 1990 sa významne zaslúžil o vznik náboženského
vysielania.
Venoval sa aj umeleckému prednesu a divadlu poézie. Pôsobil ako porotca a
lektor na recitátorských súťažiach. Bol spoluzakladateľom a dlhoročným
porotcom Hviezdoslavovho Kubína.
Za svoju dlhoročnú rozhlasovú tvorbu získal Ernest Weidler viacero
ocenení. V roku 1989 si prevzal Zlatý mikrofón a v roku 2008 dostal Cenu
Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasovej tvorby.
Bol tiež literárne aktívni. Napísal knihu Oliver a Eňa na dereši (1999) a
na publikovanie pripravil súbor esejí a rozhovorov Júliusa Fila,
evanjelického duchovného, bývalého generálneho biskupa Evanjelickej
cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, s názvom Prenikanie soli
(2006).
Uznávaný slovenský rozhlasový publicista Ernest Weidler zomrel 14. októbra 2012 v Bratislave vo veku 79 rokov.